Ukážka z knihy Evanjeliá 365:

JEŽIŠ KRISTUS, SYN DÁVIDOV, SYN ABRAHÁMOV

Neveriaci mladý muž dostal Bibliu. Pochádzal zo židovskej rodiny, ale s kresťanstvom bol ako tak oboznámený; registroval Vianoce i Veľkú noc. Mal však voči nemu predsudky. Bol presvedčený, že Nový zákon musí byť plný nenávisti voči Židom. Preto si začal čítať len zo Starého zákona. Prekvapilo ho, že mnohé state mu nápadne pripomínali postavu Ježiša Krista. A tak jedného dňa s malou dušičkou pretočil tých zopár strán a nalistoval si začiatok Nového zákona.

Aký bol jeho šok, keď čítal prvé verše: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba...“ Problém je, že nás Nový zákon už nešokuje. Ale mal by. Aj my sme niekedy ako ten mladý Žid. Len v opačnom garde. My nechceme čítať Starý zákon. Nepáči sa nám; tvrdíme, že mu nerozumieme.

Ale Ježiš je synom Dávida a Abraháma. Medzi jeho predkami sa spomínajú aj štyri veľmi zaujímavé ženy: Tamar, Rachab, Rút a Betšabe. Ak ich nepoznáme, ak o nich skoro nič nevieme, nepoznáme Ježišovu rodinu. A tak nemôžeme naplno poznať ani Ježiša. Nikdy nebudeš môcť porozumieť Novému zákonu, ak nebudeš čítať aj ten Starý. Čítať len Nový zákon je ako začať sledovať seriál až skoro na jeho konci. Je to ako čítať piaty diel knižnej série a nevedieť, čo sa píše v prvých štyroch.

Svätý Hieronym hovorieval: „Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista.“ A preto – ako zas hovorieval svätý Augustín – „vezmi a čítaj!“

Prečítaj si Mt 1,1-17 s túžbou poznať Ježiša Krista.

A DAL MU MENO JEŽIŠ

Čítali sme, že Ježiš je syn Dávidov a Abrahámov. O to viac je synom Jozefa a Márie. Ale predovšetkým je Synom Božím. Mohli by sme hovoriť o Abrahámovi, mohli by sme hovoriť o Jozefovi, mohli by sme hovoriť o Márii. Ale my budeme hovoriť o Ježišovi.

Meno Ježiš sa tu spomína trikrát. Tak sa spolu na neho pozrime. V prvom rade si treba uvedomiť, že Ježiš sa nevolal Ježiš. Tak ho voláme len my. Je to slovenský preklad gréckeho Iesus a hebrejského Ješua. Tak ho volala jeho matka Mária. Ješua. Také meno mu dal jeho pestún Jozef. Takým menom ho nazval Pánov anjel, keď sa zjavil Jozefovi.

Meno Ješua/Jehošua značí Jahve je spása. Inak aj Pán je Záchranca alebo Pán spasí. Preto anjel vraví Jozefovi: „A dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Ježiš je Spasiteľ a Záchranca. Tvoj Spasiteľ, tvoj Záchranca. Vyslobodil ťa z hriechu a smrti. Veríš tomu?

Meno Ježiš je veľmi príbuzné s menami Jozue a Izaiáš. A práve slová tohto proroka cituje evanjelista, keď spomína symbolické meno Mesiáša: „A dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Ježiš je Boh s nami. Doslova. Ježiš je Boh s tebou. Ježiš je Boh pri tebe. Ježiš je Boh pre teba. Ježiš je Boh za teba. A ako píše svätý Pavol: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8,31-32).

Prečítaj si Mt 1,18-25 a s vierou a vďakou vzývaj meno Ježiš. 

PANE, TY VIEŠ VŠETKO, TY DOBRE VIEŠ, ŽE ŤA MÁM RÁD

Ježiš sa nepýta Petra: „Už ma nikdy nezaprieš?“ Pýta sa ho: „Miluješ ma? Máš ma rád?“ Ježiš sa ťa nepýta: „Sľubuješ, že už nikdy nespáchaš žiaden hriech?“ Ježiš sa zaujíma o jediné: „Miluješ ma?“ Už nie je priestor na žiadne pyšné zastrájanie sa: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem. Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa“ (Mt 26,33.35). Už je len priestor na pokorné: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“

A Ježiš úplne na konci opakuje to, čo povedal úplne na začiatku: „Poď za mnou!“ Na konci tohto evanjelia i tejto knihy Ježiš zdôrazňuje, o čo mu ide. Chce, aby si bol a zostal jeho učeníkom. „Poď za mnou!“ Ježiš vie, čo potrebujeme a čo s nami bude. Vie, kto ho akou smrťou oslávi. O to sa ale nemáme starať. Na srdci nám má ležať jedine nasledovanie Krista: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“

Obdivujeme Petra, obdivujeme Jána. Ale nielen on je „učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi“. Aj ty si rovnako jeho milovaný učeník, učeníčka; aj ty sa môžeš nakloniť k Ježišovmu srdcu. „Ježiš urobil ešte veľa iného. Ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.“ Dovoľ Ježišovi, aby urobil v tvojom živote ešte veľa iného a napísal knihu tvojho života.

Prečítaj si Jn 21,15-25 a povedz Ježišovi: „Áno, Pane, milujem ťa, mám ťa rád. A chcem ísť navždy za tebou. Amen.“

Knihu kúpite tu.

Srdečne vás pozývame na sériu prednášok "Dobré manželstvo na celý život" organizovaných v rámci Národného týždňa manželstva 2024.

Objavte osvedčené spôsoby, ako dlhodobo smerovať k dobrému manželstvu. Zažite prednášku plná inšpirácii pre vaše manželstvo. Prednáša Richard Vašečka

Tešíme sa na vás na 7 miestach na Slovensku:

MARIANKA - piatok 09.02. o 18:45 v Bazilike Narodenia Panny Márie

GELNICA - nedeľa 11.02. o 16:00 v Reštaurácii Emporio

SPIŠKÁ NOVÁ VES - pondelok 12.02. o 17:30 v pastoračnom cente pri Farskom kostole

BRATISLAVA PETRŽALKA - štvrtok 15.02. o 19:00 u Saleziánov, Mamateyka

LIPTOVSKÝ HRÁDOK - piatok 16.02. o 17:45 v kostole Narodenia Panny Márie

PIEŠŤANY - sobota 17.02. o 19:15 v kaplnke Narodenia Panny Márie

DETVIANSKA HUTA - nedeľa 18.02 o 15:00 Základná škola Detvianska Huta

Vstup je voľný, tešíme sa na vás.

Manželstvo je niečo nádherné a úžasné. Nikto si nepraje nechať manželstvo dobrovoľne zničiť. Teda presnejšie, určite si to neprajú sami manželia a nepraje si to ani Boh, ktorý ich spojil v jedno. Ježiš však upozorňuje, že toto nebezpečenstvo tu je: „Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10, 10)

Nenechajte sa okradnúť o lásku, nedovoľte zabiť váš vzťah, nenechajte si zničiť manželstvo! Nechcete to vy a nechce to ani Boh. Naopak, Boh chce, aby ste vo svojom manželstve „mali život, a to v hojnej miere“ (porov. Jn 10, 10 SEP).

Aj my sme sa v projekte Milovať a ctiť rozhodli ponúknuť vám pomoc a povzbudenie formou krátkej knižky „Aby vám deti nezničili manželstvo"

Aby bolo jasné hneď na začiatku: Deti vám nemôžu zničiť manželstvo.

Deti nie. Zničiť si ho však môžete vy nesprávnym uplatňovaním svojho rodičovstva a nesprávnou reakciou na narodenie a výchovu detí.

Vôbec to tak však nemusí byť. Nie je to totiž žiadna veda. Boh stvoril človeka tak, že manželstvo a rodičovstvo vychádzajú jedno z druhého, nádherne sa dopĺňajú a nevyhnutne sa navzájom potrebujú. Určite nestoja proti sebe. Naopak, podporujú sa. Bez manželstva niet rodičovstva. Bez ochoty byť rodičom niet manželstva.

Manželstvo ani rodičovstvo nie sú problémom. Je to veľký dar, veľké pozitívum. Problémom je hriech. Náš hriech. Naše sebectvo, naša pýcha, náš strach, naša hlúposť. Alebo aj – inak povedané – naša neochota zomrieť sám sebe, naša neochota pokoriť sa, naša neochota vyjsť zo zabehaných koľají a komfortu, naša neochota poučiť sa z cudzích i vlastných chýb a zmúdrieť.

Manželstvo aj rodičovstvo tu nie sú na to, aby sme si potvrdili, akí sme skvelí, že všetko zvládame a že nič v našom živote nemusíme zmeniť. Manželstvo a rodičovstvo sú školou lásky a pokory, sú veľkou výzvou a príležitosťou stať sa osobnosťami, stať sa svätými. „Manželstvo pomáha prekonávať uzatváranie sa do seba, egoizmus, vyhľadávanie vlastného pôžitku a otvárať sa druhému, vzájomnej pomoci a darovaniu seba samého.“ (KKC 1609)

Manželstvo a rodičovstvo tu nie sú preto, aby nám „bolo dobre“. Teda aby nám bolo hneď, tu a teraz, stále len príjemne a pohodlne. Manželstvo a rodičovstvo sú tu na to, aby nám (všetkým) bolo (nakoniec) naozaj dobre.

Boh nás určite nechce prostredníctvom manželstva a rodičovstva zničiť. Chce však zničiť náš hriech, naše sebectvo, našu pýchu, náš strach, našu hlúposť. To, čo nám bráni žiť naplno hojným a skutočným životom.

Toto je základ, prvá vec, ktorú musíme pochopiť, ak hovoríme o tom, ako zvládnuť manželstvo a rodičovstvo zároveň.

Zoberme si mladý manželský pár. Keď sa vezmú, sú zrazu stále spolu, venujú sa jeden druhému, majú na seba čas. Takto to trvá niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Zvyknú si a berú to ako normálny stav. V skutočnosti je to (dlhodobo) neprirodzené! Dvaja dospelí ľudia v mladom veku, zdraví a plní sily, majú príliš veľa energie a času na to, aby ich venovali iba sebe samému a navzájom jeden druhému. Tento „pretlak“ času a energie nerieši zamestnanie či iné aktivity, napríklad v cirkevnom spoločenstve či dobrovoľnícka činnosť v prospech spoločnosti. Tie sú veľmi dobré, ale nemôžu nahradiť hlbokú vnútornú zmenu, ku ktorej títo (zatiaľ ešte) bezdetní manželia potrebujú dospieť. Je čas, aby prestali žiť iba jeden pre druhého, ale aby začali žiť spolu pre druhého, ktorý je jedným z nich. To nie je krok dozadu, to je krok vpred, na vyšší level lásky.

Toto platí, samozrejme, o (mlado)manželoch, ktorí sú zdraví a môžu mať deti, a ktorí zároveň nemajú vážne životné okolnosti, kvôli ktorým plánujú počatie detí oddialiť. Zdôrazňujem pri tom však „vážne životné okolnosti“ v duchu toho, čo hovorí katechizmus: „Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva
z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva.“ (KKC 2368)

Nebojte sa mať deti! Deti nie sú (a ani nemôžu) byť ničiteľmi manželstva. Práve naopak!

„Plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva, lebo manželská láska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané k vzájomnej láske manželov; vzniká v samom srdci tohto vzájomného darovania sa, ktorého je ovocím a zavŕšením.“ (KKC 2366)

Deti.

Dar a cieľ.

Manželská láska k tomu prirodzene smeruje.

Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané. Vzniká v samom srdci.

Toto si treba uvedomiť, toto treba precítiť, toto si treba obnoviť, toto si treba prosiť od Otca. Ak je v našom srdci a v našej mysli niečo iné, ak úprimne neprežívame, že plodnosť, rodičovstvo, deti sú darom a požehnaním, ak nám nie sú prirodzené, ak máme dokonca pocit, že ohrozujú naše manželstvo a náš vzťah, potrebujeme zmeniť zmýšľanie a uveriť evanjeliu, dobrej správe o manželstve a rodičovstve.

„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva, a tým dosahujú akoby svoju korunu. Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov.“ (KKC 1652)

Deti sú najvzácnejším darom manželstva.

Deti najviac prispievajú k dobru samých rodičov.

Ak tomu veríte, ale hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v obchode na stránke Milovať a ctiť.

Je možné mať v 21. storočí čistý vzťah?

So Sonkou sme sa prvýkrát stretli, keď som mal pätnásť rokov. Sonka mala len štrnásť. Už o rok na to sme začali spolu chodiť. Príliš skoro? A teraz si predstavte, že ja som v našom vzťahu od začiatku plánoval manželstvo. Aj keď Sonka vtedy neverila, že spolu vydržíme viac ako dva týždne. Bláznivé?

A ešte si k tomu pridajte, že sme obaja chceli mať čistý vzťah. To znamená, že sme nechceli mať sex (a telesné prejavy s tým spojené) počas celého nášho vzťahu, až do manželstva. A chodili sme spolu 7 rokov.

Nezvládnuteľné? Nereálne? Je možné v súčasnej dobe vydržať v čistote vo vzťahu sedem rokov?

„Ježiš sa na nich zahľadel a povedal: ‘Ľuďom je to nemožné, ale Bohu nie. Lebo Bohu je všetko možné.’“ (Mk 10, 27)

Mnohí z nás bojujú s čistotou. Či už vo svojom osobnom živote, alebo neskôr vo vzťahoch. Žijeme v „presexualizovanom“ svete - nahota a pornografia na nás číha na každom mieste. Vo svete sa neustále stále posúvajú hranice toho, čo už je v poriadku a čo nie. Mnohokrát sa to potom premietne aj do nášho života. Uvažujeme vo svojom srdci, či by sme troška nezvoľnili, neuvoľnili sa, však takto už žijú všetci naokolo. Niektorí v našom okolí nám hovoria, aby sme to s tými vzťahmi nebrali príliš vážne. Svet nás láka do kompromisov, a volá, aby sme si život poriadne „užili“. Čo však na to hovorí Ježiš?

„Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“ (Zjv 3, 15-16)

Boh nás pozýva žiť radikálny život. Je to život, ktorý stojí za to. Je to život, ktorý má cenu. Našich sedem rokov vo vzťahu nebolo ľahkých. Mnohokrát sme tvrdo bojovali, aby sme v čistote vydržali. Bežali sme, aby sme dobehli k cieľu, „za víťaznou cenou Božieho povolania zhora v Kristovi Ježišovi.“ (Flp 3, 16). A tá cena stála za to. 

Rozhodnutie žiť čistý vzťah sme mali obaja hlboko v našich srdciach. Ja osobne (Sonka) som na začiatku nášho vzťahu veľmi cítila, že čo sa týka telesných prejavov lásky (objatia, bozky), nechcem spraviť nič, čo by som neskôr ľutovala. Z Lukášovej strany to bolo podobné. Vedela som, že netúži len po mojej vonkajšej kráse, ale chce poznať kto som, aká som, čo mám rada. Túžil poznať moje srdce.

Oblasť čistoty je tak vzácna, že je na ňu vyvíjaný neustály tlak. Bolo to tak aj v našom vzťahu. Ale poznáte to, čím väčší je tlak, tým krajší diamant vznikne. Slovo „diamant“ znamená nepremožiteľný. A práve ten tlak a boj o čistotu, ktorý sme bojovali počas nášho chodenia, si Boh použil na to, aby vytvoril niečo pevné a nepremožiteľné, na čom môžeme v manželstve stavať.

Vždy, keď sme v našom vzťahu prežívali tlak na čistotu, bol tu Ježiš. On nechce, aby sme zahynuli, ale chce nám dať život. A to sme zažili aj my počas nášho chodenia. Boh tu bol pre nás, aj keď sa vyskytli nejaké prešľapy.

„Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.“ Jn 3,16

Boh nás tak miluje. Dal za nás všetko. Aj za teba. 

Keď sme nejakým spôsobom zhrešili v čistote a prišli sme k Bohu, otvorili svoje srdcia a vyznali mu svoje hriechy, on nás prijal a odpustil nám. Často sme vyznávali, že nechceme sebecký vzťah, ale túžime žiť náš vzťah tak, ako nás pozýva On. Pretože to, čo dáva Boh, je viac než to, čo ponúka svet.

Sme veľmi vďační za sedem rokov chodenia, ktoré sme spolu zažili pred manželstvom. Chceme s tebou zdieľať, čo sme za tieto roky zažilil, a ukázať ti princípy, ktoré nám pomohli obstáť v čistote.

Nie sú to žiadne dogmatické normy. Netvrdíme, že neexistujú ďalšie spôsoby ako si udržať čistý vzťah. Nám ale tieto zásady pomohli nielen obstáť v čistote, ale aj vybudovať si pevný a zdravý vzťah. Takisto netvrdíme, že každý pár by mal prežívať čas chodenia úplne rovnako ako my. Naopak, túžime, aby bol náš príbeh inšpiráciou, povzbudením. Ak práve vo svojom živote riešiš tieto otázky, veríme, že ti náš príbeh dodá odvahu a prebudí v tebe túžbu po tom, aby bol celý tvoj život zameraný na Boha - aj v oblasti vzťahov a chodenia.

Túto knihu sme nazvali „Stenu dáme preč“, pretože častokrát sa v kresťanských kruhoch o téme vzťahov a čistoty nerozpráva, alebo sa o nich nehovorí na rovinu. Môže to potom v nás vyvolávať pocit, že kresťania s tým problém nemajú, a vlastne jediný, kto s tým bojuje, sme my sami.

Preto chceme dať v tejto knihe stenu preč. Chceme písať čo najúprimnejšie, aby si v nej mohol nájsť božie princípy pre svoj život, vzťah či kráčanie v čistote a následne ich mohol uplatniť. Pretože to stojí za to.

Knihu Stenu dáme preč nájdete na našom eshope.

Manželstvo je niečo nádherné a úžasné. Nikto si manželstvo nepraje dobrovoľne nechať zničiť. Teda presnejšie, určite si to neprajú sami manželia, a nepraje si to ani Boh, ktorý ich spojil v jedno. Ježiš však upozorňuje, že toto nebezpečenstvo tu je: „Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).

Nenechajte sa okradnúť o lásku, nedovoľte zabiť váš vzťah, nenechajte si zničiť manželstvo! Nechcete to vy a nechce to ani Boh. Naopak, Boh chce, aby ste vo svojom manželstve „mali život, a to v hojnej miere“ (porov. Jn 10,10 SEP).

Aj my v projekte Milovať a ctiť sme sa rozhodli ponúknuť vám pomoc a povzbudenie formou krátkych knižiek „Ako si nenechať zničiť manželstvo“. Ako prvú zo série vám na jeseň 2020 ponúkame publikáciu s témou Aby vám deti nezničili manželstvo.

Aby bolo hneď na začiatku jasné: Deti vám nemôžu zničiť manželstvo.

Deti nie. Zničiť si ho ale môžete vy nesprávnym uplatňovaním svojho rodičovstva a nesprávnou reakciou na narodenie a výchovu detí.

Vôbec to tak však nemusí byť. Nie je to totiž žiadna veda. Boh stvoril človeka tak, že manželstvo a rodičovstvo jedno z druhého vychádzajú, nádherne sa dopĺňajú a nevyhnutne sa navzájom potrebujú. Určite nestoja proti sebe. Naopak, podporujú sa. Bez manželstva niet rodičovstva. Bez ochoty byť rodičom niet manželstva.

Manželstvo ani rodičovstvo nie sú problémom. Je to veľký dar, veľké pozitívum. Problémom je hriech. Náš hriech. Naše sebectvo, naša pýcha, náš strach, naša hlúposť. Alebo aj inak povedané, naša neochota zomrieť sám sebe, naša neochota pokoriť sa, naša neochota vyjsť zo zabehaných koľají a komfortu, naša neochota poučiť sa z cudzích i vlastných chýb a zmúdrieť.

Manželstvo aj rodičovstvo tu nie sú na to, aby sme si potvrdili, akí sme skvelí, že všetko zvládame a že nič v našom živote nemusíme zmeniť. Manželstvo a rodičovstvo sú školou lásky a pokory, sú veľkou výzvou a príležitosťou stať sa osobnosťami, stať sa svätými. „Manželstvo pomáha prekonávať uzatváranie sa do seba, egoizmus, vyhľadávanie vlastného pôžitku a otvárať sa druhému, vzájomnej pomoci a darovaniu seba samého“ (KKC 1609).

Manželstvo a rodičovstvo tu nie sú preto, aby nám „bolo dobre“. Teda aby nám bolo okamžite, tu a teraz, stále len príjemne a pohodlne. Manželstvo a rodičovstvo sú tu na to, aby nám (všetkým) bolo (nakoniec) naozaj dobre.

Boh nás určite nechce prostredníctvom manželstva a rodičovstva zničiť. Chce však zničiť náš hriech, naše sebectvo, našu pýchu, náš strach, našu hlúposť. Teda to, čo nám bráni žiť naplno hojným a opravdivým životom.

Toto je základ, prvá vec, ktorú musíme pochopiť, ak hovoríme o tom, ako zvládnuť manželstvo a rodičovstvo zároveň.

Zoberme si mladý manželský pár. Keď sa vezmú, sú zrazu stále spolu, venujú sa jeden druhému, majú na seba čas. Takto to trvá niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Zvyknú si a berú to ako normálny stav. V skutočnosti je to (dlhodobo) neprirodzené! Dvaja dospelí ľudia v mladom veku, zdraví a plní sily, majú príliš veľa energie a času na to, aby ich venovali iba sebe samému a jeden druhému navzájom. Tento „pretlak“ času a energie nerieši zamestnanie či iné aktivity, napríklad v cirkevnom spoločenstve či dobrovoľnícka činnosť v prospech spoločnosti. Tie sú veľmi dobré, ale nemôžu nahradiť hlbokú vnútornú zmenu, ku ktorej títo (zatiaľ ešte) bezdetní manželia potrebujú dospieť. Je čas, aby prestali žiť iba jeden pre druhého, ale aby začali žiť spolu pre druhého, ktorý je jedným z nich. To nie je krok dozadu, to je krok vpred, na vyšší level lásky.

Toto platí, samozrejme, o (mlado-)manželoch, ktorí sú zdraví a deti môžu mať, a ktorí zároveň nemajú vážne životné okolnosti, kvôli ktorým plánujú počatie detí oddialiť. Zdôrazňujem pri tom ale „vážne životné okolnosti“, v duchu toho, čo hovorí katechizmus: „Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva
z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva“ (KKC 2368).

Nebojte sa mať deti! Deti nie sú (a ani nemôžu) byť ničiteľmi manželstva. Práve naopak!

„Plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva, lebo manželská láska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané k vzájomnej láske manželov; vzniká v samom srdci tohto vzájomného darovania sa, ktorého je ovocím a zavŕšením“ (KKC 2366).

Deti.

Dar a Cieľ.

Manželská láska k tomu prirodzene smeruje.

Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané. Vzniká v samom srdci.

Toto si treba uvedomiť, toto treba precítiť, toto si treba obnoviť, toto si treba prosiť od Otca. Ak je v našom srdci a v našej mysli niečo iné, ak úprimne neprežívame, že plodnosť, rodičovstvo, deti, sú darom a požehnaním, ak nám nie sú prirodzené, ak máme dokonca pocit, že ohrozujú naše manželstvo a náš vzťah, potrebujeme zmeniť zmýšľanie a uveriť evanjeliu, dobrej správe o manželstve a rodičovstve.

„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva a tým dosahujú akoby svoju korunu. Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov“ (KKC 1652).

Deti sú najvzácnejším darom manželstva.

Deti najviac prispievajú k dobru samých rodičov.

Ak tomu veríte, ale hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v našom obchode.

Kedy je muž už starý? Dá sa na to odpovedať rôzne. Vážne aj odľahčene. Ja som raz zo žartu povedal, že starý budem, keď bude Jamesa Bonda hrať herec, ktorý bude mladší ako ja. Podľa toho teda ešte starý nie som. Súčasný predstaviteľ Bonda, britský herec Daniel Craig, ročník 1968, je o päť rokov starší než ja.

Ale teraz už vážne a k veci. Muža, jeho identitu a jeho hodnotu, určite neurčuje agent 007, ani jeho filmoví predstavitelia. A už vôbec si nemyslím, že by zrovna James Bond bol nejakým nasledovania hodným vzorom pre mužov.

Ak už hovoríme o literárnych či filmových postavách, mojou mužskou inšpiráciou bol v mladosti skôr Old Shatterhand a v dospelom veku Jack Ryan, hrdina špionážnych románov od Toma Clancyho. Írsko-americký katolík, žijúci v peknom vzťahu so svojou manželkou, otec štyroch detí, analytik spravodajskej služby.

Ale od svojich sedemnástich rokov viem, že muž, ktorého chcem nasledovať celým srdcom, kamkoľvek ma bude volať, má meno Kristus. Ježiš Kristus.

Som presvedčený, že Ježiš Nazaretský je ten najlepší vzor pre každého človeka a pre muža obzvlášť. Ak chcem byť stopercentný muž, musím byť ako Kristus. Svätý Pavol hovorí o tom, že sa máme usilovať dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (porov. Ef 4,13). Aj ženatým mužom dáva za vzor Krista: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25). Podrobnejšie o tom píšem vo svojej knihe Muži, milujte svoje manželky (Milovať a ctiť, 2018).

Pretože muži nemajú až tak v láske príliš dlhé texty, vytvorili sme aj oveľa štíhlejšie dielko plné praktických tipov, čo a ako robiť, pretože muž je v prvom rade ten, čo koná, nielen ten, čo vie. V knižke Byť chlapom ako Ježiš (Milovať a ctiť, 2019) vás chcem inšpirovať a povzbudiť, aby ste sa – mladší, starší, slobodní, ženatí – venovali svojej mužskej duši. Nielen kvôli vám samým, ale aj kvôli svetu, kvôli vašej rodine, kvôli ľuďom, s ktorými žijete, a ktorí bytostne a naliehavo potrebujú ozajstných mužov. Nie zženštilé padavky, nie nafúkané karikatúry. Ozajstných chlapov. Ako Ježiš.

Ja v poslednom čase nachádzam Krista najvýraznejšie v eucharistii. Zvlášť sa ma dotýkajú Kristove slová pri premenení: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Znova a znova sa modlím, aby som čím lepšie pochopil, čo znamenajú tieto slová pre môj život. Kristus je „telo, ktoré sa obetuje“. Aj ja, jeho nasledovník,  mám byť teda „telo, ktoré sa obetuje“. Nie telo, ktoré si len užíva, ktoré sa zabáva, ktoré si hovie, ktoré zlenivelo a spohodlnelo, ale telo, ktoré sa obetuje.

Kristus nikdy nebol starý. Nestihol. Bol zdravý, silný a plný života. Ale obetoval sa. Obetoval svoj život. Nežil pre seba. Nepokladal svoj život za „svoj“. Žil pre nás a zomrel za nás. Nemal ani štyridsať.

Mnohí muži chcú žiť dlho a komfortne. Príjemne. Pohodlne. Slová svätého Pavla by im asi zneli cudzo: „Pevne dúfam, že Kristus bude oslávený v mojom tele, či už životom alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (porov. Flp 1,20-23).

Telo, ktoré sa obetuje. Takéto zmýšľanie robí muža mužom. Takéto zmýšľanie ho robí slobodným, odvážnym, hrdým, čestným. A zároveň spokojným a šťastným. Ak nemáš pre čo zomrieť, nemáš pre čo žiť.

Muža možno len ťažko znásilniť. Fyzicky. Mužská duša je však od malička často znásilňovaná. Mamičkami, učiteľkami, tetami v cirkvi. Neobviňujem z toho však tieto ženy. Je to zapríčinené chýbajúcimi mužmi – ozajstnými mužmi – v rodine, v škole, v cirkvi.

Mnohé vzťahy, manželstvá a rodiny haprujú, lebo chýbajú Boží muži, ktorí by v nich vytrvalo realizovali overené Božie princípy. Chýbajú čistí mladíci, manželia milujúci ako Kristus, dobrí otcovia.

Toto dielo je napísané pre mužov, ale z veľkej časti kvôli ženám. Ak sa venujem téme mužskej identity, je to aj preto, aby ženy – tieto úžasné Božie stvorenia a obrazy – dostali takých mužov, akých Boh pre nich stvoril a plánoval. Veľmi ma ako muža zahanbuje, keď vidím mužov, ktorí zbabelo zradili Boží plán a nie sú obrazom, ale karikatúrou Božej moci. Nie, neodsudzujem ich. Aj ja vo svojom vnútri zápasím s pokušením zbabelo utiecť – mlčať, schovať sa, žiť si pre seba.

Ambíciou tejto knižky je preto povzbudiť mužov, aby boli mužmi. To je ich najzákladnejší vklad do tohto sveta. Svet potrebuje mužov, Božích mužov. Ozajstných chlapov. Verím, že cestou k tomu je uznanie a povzbudzovanie. Chcem vám preto prejaviť hlbokú úctu, ktorá vám ako mužom patrí, a ktorú tak často od svojho okolia nedostávate. Chcem vás silno povzbudzovať, aby ste sa nebáli byť slobodnými a prejaviť sa ako muži.

Knihu Byť chlapom ako Ježiš nájdete v našom obchode.