Kedy je muž už starý? Dá sa na to odpovedať rôzne. Vážne aj odľahčene. Ja som raz zo žartu povedal, že starý budem, keď bude Jamesa Bonda hrať herec, ktorý bude mladší ako ja. Podľa toho teda ešte starý nie som. Súčasný predstaviteľ Bonda, britský herec Daniel Craig, ročník 1968, je o päť rokov starší než ja.
Ale teraz už vážne a k veci. Muža, jeho identitu a jeho hodnotu, určite neurčuje agent 007, ani jeho filmoví predstavitelia. A už vôbec si nemyslím, že by zrovna James Bond bol nejakým nasledovania hodným vzorom pre mužov.
Ak už hovoríme o literárnych či filmových postavách, mojou mužskou inšpiráciou bol v mladosti skôr Old Shatterhand a v dospelom veku Jack Ryan, hrdina špionážnych románov od Toma Clancyho. Írsko-americký katolík, žijúci v peknom vzťahu so svojou manželkou, otec štyroch detí, analytik spravodajskej služby.
Ale od svojich sedemnástich rokov viem, že muž, ktorého chcem nasledovať celým srdcom, kamkoľvek ma bude volať, má meno Kristus. Ježiš Kristus.
Som presvedčený, že Ježiš Nazaretský je ten najlepší vzor pre každého človeka a pre muža obzvlášť. Ak chcem byť stopercentný muž, musím byť ako Kristus. Svätý Pavol hovorí o tom, že sa máme usilovať dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (porov. Ef 4,13). Aj ženatým mužom dáva za vzor Krista: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25). Podrobnejšie o tom píšem vo svojej knihe Muži, milujte svoje manželky (Milovať a ctiť, 2018).
Pretože muži nemajú až tak v láske príliš dlhé texty, vytvorili sme aj oveľa štíhlejšie dielko plné praktických tipov, čo a ako robiť, pretože muž je v prvom rade ten, čo koná, nielen ten, čo vie. V knižke Byť chlapom ako Ježiš (Milovať a ctiť, 2019) vás chcem inšpirovať a povzbudiť, aby ste sa – mladší, starší, slobodní, ženatí – venovali svojej mužskej duši. Nielen kvôli vám samým, ale aj kvôli svetu, kvôli vašej rodine, kvôli ľuďom, s ktorými žijete, a ktorí bytostne a naliehavo potrebujú ozajstných mužov. Nie zženštilé padavky, nie nafúkané karikatúry. Ozajstných chlapov. Ako Ježiš.
Ja v poslednom čase nachádzam Krista najvýraznejšie v eucharistii. Zvlášť sa ma dotýkajú Kristove slová pri premenení: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Znova a znova sa modlím, aby som čím lepšie pochopil, čo znamenajú tieto slová pre môj život. Kristus je „telo, ktoré sa obetuje“. Aj ja, jeho nasledovník, mám byť teda „telo, ktoré sa obetuje“. Nie telo, ktoré si len užíva, ktoré sa zabáva, ktoré si hovie, ktoré zlenivelo a spohodlnelo, ale telo, ktoré sa obetuje.
Kristus nikdy nebol starý. Nestihol. Bol zdravý, silný a plný života. Ale obetoval sa. Obetoval svoj život. Nežil pre seba. Nepokladal svoj život za „svoj“. Žil pre nás a zomrel za nás. Nemal ani štyridsať.
Mnohí muži chcú žiť dlho a komfortne. Príjemne. Pohodlne. Slová svätého Pavla by im asi zneli cudzo: „Pevne dúfam, že Kristus bude oslávený v mojom tele, či už životom alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (porov. Flp 1,20-23).
Telo, ktoré sa obetuje. Takéto zmýšľanie robí muža mužom. Takéto zmýšľanie ho robí slobodným, odvážnym, hrdým, čestným. A zároveň spokojným a šťastným. Ak nemáš pre čo zomrieť, nemáš pre čo žiť.
Muža možno len ťažko znásilniť. Fyzicky. Mužská duša je však od malička často znásilňovaná. Mamičkami, učiteľkami, tetami v cirkvi. Neobviňujem z toho však tieto ženy. Je to zapríčinené chýbajúcimi mužmi – ozajstnými mužmi – v rodine, v škole, v cirkvi.
Mnohé vzťahy, manželstvá a rodiny haprujú, lebo chýbajú Boží muži, ktorí by v nich vytrvalo realizovali overené Božie princípy. Chýbajú čistí mladíci, manželia milujúci ako Kristus, dobrí otcovia.
Toto dielo je napísané pre mužov, ale z veľkej časti kvôli ženám. Ak sa venujem téme mužskej identity, je to aj preto, aby ženy – tieto úžasné Božie stvorenia a obrazy – dostali takých mužov, akých Boh pre nich stvoril a plánoval. Veľmi ma ako muža zahanbuje, keď vidím mužov, ktorí zbabelo zradili Boží plán a nie sú obrazom, ale karikatúrou Božej moci. Nie, neodsudzujem ich. Aj ja vo svojom vnútri zápasím s pokušením zbabelo utiecť – mlčať, schovať sa, žiť si pre seba.
Ambíciou tejto knižky je preto povzbudiť mužov, aby boli mužmi. To je ich najzákladnejší vklad do tohto sveta. Svet potrebuje mužov, Božích mužov. Ozajstných chlapov. Verím, že cestou k tomu je uznanie a povzbudzovanie. Chcem vám preto prejaviť hlbokú úctu, ktorá vám ako mužom patrí, a ktorú tak často od svojho okolia nedostávate. Chcem vás silno povzbudzovať, aby ste sa nebáli byť slobodnými a prejaviť sa ako muži.