Ukážka z knihy Evanjeliá 365:
JEŽIŠ KRISTUS, SYN DÁVIDOV, SYN ABRAHÁMOV
Neveriaci mladý muž dostal Bibliu. Pochádzal zo židovskej rodiny, ale s kresťanstvom bol ako tak oboznámený; registroval Vianoce i Veľkú noc. Mal však voči nemu predsudky. Bol presvedčený, že Nový zákon musí byť plný nenávisti voči Židom. Preto si začal čítať len zo Starého zákona. Prekvapilo ho, že mnohé state mu nápadne pripomínali postavu Ježiša Krista. A tak jedného dňa s malou dušičkou pretočil tých zopár strán a nalistoval si začiatok Nového zákona.
Aký bol jeho šok, keď čítal prvé verše: „Rodokmeň Ježiša Krista, syna Dávidovho, syna Abrahámovho. Abrahám mal syna Izáka, Izák Jakuba...“ Problém je, že nás Nový zákon už nešokuje. Ale mal by. Aj my sme niekedy ako ten mladý Žid. Len v opačnom garde. My nechceme čítať Starý zákon. Nepáči sa nám; tvrdíme, že mu nerozumieme.
Ale Ježiš je synom Dávida a Abraháma. Medzi jeho predkami sa spomínajú aj štyri veľmi zaujímavé ženy: Tamar, Rachab, Rút a Betšabe. Ak ich nepoznáme, ak o nich skoro nič nevieme, nepoznáme Ježišovu rodinu. A tak nemôžeme naplno poznať ani Ježiša. Nikdy nebudeš môcť porozumieť Novému zákonu, ak nebudeš čítať aj ten Starý. Čítať len Nový zákon je ako začať sledovať seriál až skoro na jeho konci. Je to ako čítať piaty diel knižnej série a nevedieť, čo sa píše v prvých štyroch.
Svätý Hieronym hovorieval: „Nepoznať Písmo znamená nepoznať Krista.“ A preto – ako zas hovorieval svätý Augustín – „vezmi a čítaj!“
Prečítaj si Mt 1,1-17 s túžbou poznať Ježiša Krista.
A DAL MU MENO JEŽIŠ
Čítali sme, že Ježiš je syn Dávidov a Abrahámov. O to viac je synom Jozefa a Márie. Ale predovšetkým je Synom Božím. Mohli by sme hovoriť o Abrahámovi, mohli by sme hovoriť o Jozefovi, mohli by sme hovoriť o Márii. Ale my budeme hovoriť o Ježišovi.
Meno Ježiš sa tu spomína trikrát. Tak sa spolu na neho pozrime. V prvom rade si treba uvedomiť, že Ježiš sa nevolal Ježiš. Tak ho voláme len my. Je to slovenský preklad gréckeho Iesus a hebrejského Ješua. Tak ho volala jeho matka Mária. Ješua. Také meno mu dal jeho pestún Jozef. Takým menom ho nazval Pánov anjel, keď sa zjavil Jozefovi.
Meno Ješua/Jehošua značí Jahve je spása. Inak aj Pán je Záchranca alebo Pán spasí. Preto anjel vraví Jozefovi: „A dáš mu meno Ježiš, lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“ Ježiš je Spasiteľ a Záchranca. Tvoj Spasiteľ, tvoj Záchranca. Vyslobodil ťa z hriechu a smrti. Veríš tomu?
Meno Ježiš je veľmi príbuzné s menami Jozue a Izaiáš. A práve slová tohto proroka cituje evanjelista, keď spomína symbolické meno Mesiáša: „A dajú mu meno Emanuel, čo v preklade znamená: Boh s nami.“ Ježiš je Boh s nami. Doslova. Ježiš je Boh s tebou. Ježiš je Boh pri tebe. Ježiš je Boh pre teba. Ježiš je Boh za teba. A ako píše svätý Pavol: „Ak je Boh za nás, kto je proti nám? Keď on vlastného Syna neušetril, ale vydal ho za nás všetkých, akože by nám s ním nedaroval všetko!?“ (Rim 8,31-32).
Prečítaj si Mt 1,18-25 a s vierou a vďakou vzývaj meno Ježiš.
PANE, TY VIEŠ VŠETKO, TY DOBRE VIEŠ, ŽE ŤA MÁM RÁD
Ježiš sa nepýta Petra: „Už ma nikdy nezaprieš?“ Pýta sa ho: „Miluješ ma? Máš ma rád?“ Ježiš sa ťa nepýta: „Sľubuješ, že už nikdy nespáchaš žiaden hriech?“ Ježiš sa zaujíma o jediné: „Miluješ ma?“ Už nie je priestor na žiadne pyšné zastrájanie sa: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem. Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa“ (Mt 26,33.35). Už je len priestor na pokorné: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád.“
A Ježiš úplne na konci opakuje to, čo povedal úplne na začiatku: „Poď za mnou!“ Na konci tohto evanjelia i tejto knihy Ježiš zdôrazňuje, o čo mu ide. Chce, aby si bol a zostal jeho učeníkom. „Poď za mnou!“ Ježiš vie, čo potrebujeme a čo s nami bude. Vie, kto ho akou smrťou oslávi. O to sa ale nemáme starať. Na srdci nám má ležať jedine nasledovanie Krista: „Ak chcem, aby zostal, kým neprídem, čo teba do toho? Ty poď za mnou!“
Obdivujeme Petra, obdivujeme Jána. Ale nielen on je „učeník, ktorého Ježiš miloval, ten, čo sa pri večeri naklonil k jeho hrudi“. Aj ty si rovnako jeho milovaný učeník, učeníčka; aj ty sa môžeš nakloniť k Ježišovmu srdcu. „Ježiš urobil ešte veľa iného. Ani na celom svete by nebolo dosť miesta na knihy, ktoré by bolo treba napísať.“ Dovoľ Ježišovi, aby urobil v tvojom živote ešte veľa iného a napísal knihu tvojho života.
Prečítaj si Jn 21,15-25 a povedz Ježišovi: „Áno, Pane, milujem ťa, mám ťa rád. A chcem ísť navždy za tebou. Amen.“