Manželstvo je niečo nádherné a úžasné. Nikto si manželstvo nepraje dobrovoľne nechať zničiť. Teda presnejšie, určite si to neprajú sami manželia, a nepraje si to ani Boh, ktorý ich spojil v jedno. Ježiš však upozorňuje, že toto nebezpečenstvo tu je: „Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie“ (Jn 10,10).

Nenechajte sa okradnúť o lásku, nedovoľte zabiť váš vzťah, nenechajte si zničiť manželstvo! Nechcete to vy a nechce to ani Boh. Naopak, Boh chce, aby ste vo svojom manželstve „mali život, a to v hojnej miere“ (porov. Jn 10,10 SEP).

Aj my v projekte Milovať a ctiť sme sa rozhodli ponúknuť vám pomoc a povzbudenie formou krátkych knižiek „Ako si nenechať zničiť manželstvo“. Ako prvú zo série vám na jeseň 2020 ponúkame publikáciu s témou Aby vám deti nezničili manželstvo.

Aby bolo hneď na začiatku jasné: Deti vám nemôžu zničiť manželstvo.

Deti nie. Zničiť si ho ale môžete vy nesprávnym uplatňovaním svojho rodičovstva a nesprávnou reakciou na narodenie a výchovu detí.

Vôbec to tak však nemusí byť. Nie je to totiž žiadna veda. Boh stvoril človeka tak, že manželstvo a rodičovstvo jedno z druhého vychádzajú, nádherne sa dopĺňajú a nevyhnutne sa navzájom potrebujú. Určite nestoja proti sebe. Naopak, podporujú sa. Bez manželstva niet rodičovstva. Bez ochoty byť rodičom niet manželstva.

Manželstvo ani rodičovstvo nie sú problémom. Je to veľký dar, veľké pozitívum. Problémom je hriech. Náš hriech. Naše sebectvo, naša pýcha, náš strach, naša hlúposť. Alebo aj inak povedané, naša neochota zomrieť sám sebe, naša neochota pokoriť sa, naša neochota vyjsť zo zabehaných koľají a komfortu, naša neochota poučiť sa z cudzích i vlastných chýb a zmúdrieť.

Manželstvo aj rodičovstvo tu nie sú na to, aby sme si potvrdili, akí sme skvelí, že všetko zvládame a že nič v našom živote nemusíme zmeniť. Manželstvo a rodičovstvo sú školou lásky a pokory, sú veľkou výzvou a príležitosťou stať sa osobnosťami, stať sa svätými. „Manželstvo pomáha prekonávať uzatváranie sa do seba, egoizmus, vyhľadávanie vlastného pôžitku a otvárať sa druhému, vzájomnej pomoci a darovaniu seba samého“ (KKC 1609).

Manželstvo a rodičovstvo tu nie sú preto, aby nám „bolo dobre“. Teda aby nám bolo okamžite, tu a teraz, stále len príjemne a pohodlne. Manželstvo a rodičovstvo sú tu na to, aby nám (všetkým) bolo (nakoniec) naozaj dobre.

Boh nás určite nechce prostredníctvom manželstva a rodičovstva zničiť. Chce však zničiť náš hriech, naše sebectvo, našu pýchu, náš strach, našu hlúposť. Teda to, čo nám bráni žiť naplno hojným a opravdivým životom.

Toto je základ, prvá vec, ktorú musíme pochopiť, ak hovoríme o tom, ako zvládnuť manželstvo a rodičovstvo zároveň.

Zoberme si mladý manželský pár. Keď sa vezmú, sú zrazu stále spolu, venujú sa jeden druhému, majú na seba čas. Takto to trvá niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Zvyknú si a berú to ako normálny stav. V skutočnosti je to (dlhodobo) neprirodzené! Dvaja dospelí ľudia v mladom veku, zdraví a plní sily, majú príliš veľa energie a času na to, aby ich venovali iba sebe samému a jeden druhému navzájom. Tento „pretlak“ času a energie nerieši zamestnanie či iné aktivity, napríklad v cirkevnom spoločenstve či dobrovoľnícka činnosť v prospech spoločnosti. Tie sú veľmi dobré, ale nemôžu nahradiť hlbokú vnútornú zmenu, ku ktorej títo (zatiaľ ešte) bezdetní manželia potrebujú dospieť. Je čas, aby prestali žiť iba jeden pre druhého, ale aby začali žiť spolu pre druhého, ktorý je jedným z nich. To nie je krok dozadu, to je krok vpred, na vyšší level lásky.

Toto platí, samozrejme, o (mlado-)manželoch, ktorí sú zdraví a deti môžu mať, a ktorí zároveň nemajú vážne životné okolnosti, kvôli ktorým plánujú počatie detí oddialiť. Zdôrazňujem pri tom ale „vážne životné okolnosti“, v duchu toho, čo hovorí katechizmus: „Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva
z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva“ (KKC 2368).

Nebojte sa mať deti! Deti nie sú (a ani nemôžu) byť ničiteľmi manželstva. Práve naopak!

„Plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva, lebo manželská láska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané k vzájomnej láske manželov; vzniká v samom srdci tohto vzájomného darovania sa, ktorého je ovocím a zavŕšením“ (KKC 2366).

Deti.

Dar a Cieľ.

Manželská láska k tomu prirodzene smeruje.

Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané. Vzniká v samom srdci.

Toto si treba uvedomiť, toto treba precítiť, toto si treba obnoviť, toto si treba prosiť od Otca. Ak je v našom srdci a v našej mysli niečo iné, ak úprimne neprežívame, že plodnosť, rodičovstvo, deti, sú darom a požehnaním, ak nám nie sú prirodzené, ak máme dokonca pocit, že ohrozujú naše manželstvo a náš vzťah, potrebujeme zmeniť zmýšľanie a uveriť evanjeliu, dobrej správe o manželstve a rodičovstve.

„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva a tým dosahujú akoby svoju korunu. Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov“ (KKC 1652).

Deti sú najvzácnejším darom manželstva.

Deti najviac prispievajú k dobru samých rodičov.

Ak tomu veríte, ale hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v našom obchode.

Kedy je muž už starý? Dá sa na to odpovedať rôzne. Vážne aj odľahčene. Ja som raz zo žartu povedal, že starý budem, keď bude Jamesa Bonda hrať herec, ktorý bude mladší ako ja. Podľa toho teda ešte starý nie som. Súčasný predstaviteľ Bonda, britský herec Daniel Craig, ročník 1968, je o päť rokov starší než ja.

Ale teraz už vážne a k veci. Muža, jeho identitu a jeho hodnotu, určite neurčuje agent 007, ani jeho filmoví predstavitelia. A už vôbec si nemyslím, že by zrovna James Bond bol nejakým nasledovania hodným vzorom pre mužov.

Ak už hovoríme o literárnych či filmových postavách, mojou mužskou inšpiráciou bol v mladosti skôr Old Shatterhand a v dospelom veku Jack Ryan, hrdina špionážnych románov od Toma Clancyho. Írsko-americký katolík, žijúci v peknom vzťahu so svojou manželkou, otec štyroch detí, analytik spravodajskej služby.

Ale od svojich sedemnástich rokov viem, že muž, ktorého chcem nasledovať celým srdcom, kamkoľvek ma bude volať, má meno Kristus. Ježiš Kristus.

Som presvedčený, že Ježiš Nazaretský je ten najlepší vzor pre každého človeka a pre muža obzvlášť. Ak chcem byť stopercentný muž, musím byť ako Kristus. Svätý Pavol hovorí o tom, že sa máme usilovať dospieť „k zrelosti muža, k miere plného Kristovho veku“ (porov. Ef 4,13). Aj ženatým mužom dáva za vzor Krista: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu“ (Ef 5,25). Podrobnejšie o tom píšem vo svojej knihe Muži, milujte svoje manželky (Milovať a ctiť, 2018).

Pretože muži nemajú až tak v láske príliš dlhé texty, vytvorili sme aj oveľa štíhlejšie dielko plné praktických tipov, čo a ako robiť, pretože muž je v prvom rade ten, čo koná, nielen ten, čo vie. V knižke Byť chlapom ako Ježiš (Milovať a ctiť, 2019) vás chcem inšpirovať a povzbudiť, aby ste sa – mladší, starší, slobodní, ženatí – venovali svojej mužskej duši. Nielen kvôli vám samým, ale aj kvôli svetu, kvôli vašej rodine, kvôli ľuďom, s ktorými žijete, a ktorí bytostne a naliehavo potrebujú ozajstných mužov. Nie zženštilé padavky, nie nafúkané karikatúry. Ozajstných chlapov. Ako Ježiš.

Ja v poslednom čase nachádzam Krista najvýraznejšie v eucharistii. Zvlášť sa ma dotýkajú Kristove slová pri premenení: „Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Znova a znova sa modlím, aby som čím lepšie pochopil, čo znamenajú tieto slová pre môj život. Kristus je „telo, ktoré sa obetuje“. Aj ja, jeho nasledovník,  mám byť teda „telo, ktoré sa obetuje“. Nie telo, ktoré si len užíva, ktoré sa zabáva, ktoré si hovie, ktoré zlenivelo a spohodlnelo, ale telo, ktoré sa obetuje.

Kristus nikdy nebol starý. Nestihol. Bol zdravý, silný a plný života. Ale obetoval sa. Obetoval svoj život. Nežil pre seba. Nepokladal svoj život za „svoj“. Žil pre nás a zomrel za nás. Nemal ani štyridsať.

Mnohí muži chcú žiť dlho a komfortne. Príjemne. Pohodlne. Slová svätého Pavla by im asi zneli cudzo: „Pevne dúfam, že Kristus bude oslávený v mojom tele, či už životom alebo smrťou. Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (porov. Flp 1,20-23).

Telo, ktoré sa obetuje. Takéto zmýšľanie robí muža mužom. Takéto zmýšľanie ho robí slobodným, odvážnym, hrdým, čestným. A zároveň spokojným a šťastným. Ak nemáš pre čo zomrieť, nemáš pre čo žiť.

Muža možno len ťažko znásilniť. Fyzicky. Mužská duša je však od malička často znásilňovaná. Mamičkami, učiteľkami, tetami v cirkvi. Neobviňujem z toho však tieto ženy. Je to zapríčinené chýbajúcimi mužmi – ozajstnými mužmi – v rodine, v škole, v cirkvi.

Mnohé vzťahy, manželstvá a rodiny haprujú, lebo chýbajú Boží muži, ktorí by v nich vytrvalo realizovali overené Božie princípy. Chýbajú čistí mladíci, manželia milujúci ako Kristus, dobrí otcovia.

Toto dielo je napísané pre mužov, ale z veľkej časti kvôli ženám. Ak sa venujem téme mužskej identity, je to aj preto, aby ženy – tieto úžasné Božie stvorenia a obrazy – dostali takých mužov, akých Boh pre nich stvoril a plánoval. Veľmi ma ako muža zahanbuje, keď vidím mužov, ktorí zbabelo zradili Boží plán a nie sú obrazom, ale karikatúrou Božej moci. Nie, neodsudzujem ich. Aj ja vo svojom vnútri zápasím s pokušením zbabelo utiecť – mlčať, schovať sa, žiť si pre seba.

Ambíciou tejto knižky je preto povzbudiť mužov, aby boli mužmi. To je ich najzákladnejší vklad do tohto sveta. Svet potrebuje mužov, Božích mužov. Ozajstných chlapov. Verím, že cestou k tomu je uznanie a povzbudzovanie. Chcem vám preto prejaviť hlbokú úctu, ktorá vám ako mužom patrí, a ktorú tak často od svojho okolia nedostávate. Chcem vás silno povzbudzovať, aby ste sa nebáli byť slobodnými a prejaviť sa ako muži.

Knihu Byť chlapom ako Ježiš nájdete v našom obchode.