Manželstvo je niečo nádherné a úžasné. Nikto si nepraje nechať manželstvo dobrovoľne zničiť. Teda presnejšie, určite si to neprajú sami manželia a nepraje si to ani Boh, ktorý ich spojil v jedno. Ježiš však upozorňuje, že toto nebezpečenstvo tu je: „Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a ničil. Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ (Jn 10, 10)

Nenechajte sa okradnúť o lásku, nedovoľte zabiť váš vzťah, nenechajte si zničiť manželstvo! Nechcete to vy a nechce to ani Boh. Naopak, Boh chce, aby ste vo svojom manželstve „mali život, a to v hojnej miere“ (porov. Jn 10, 10 SEP).

Aj my sme sa v projekte Milovať a ctiť rozhodli ponúknuť vám pomoc a povzbudenie formou krátkej knižky „Aby vám deti nezničili manželstvo"

Aby bolo jasné hneď na začiatku: Deti vám nemôžu zničiť manželstvo.

Deti nie. Zničiť si ho však môžete vy nesprávnym uplatňovaním svojho rodičovstva a nesprávnou reakciou na narodenie a výchovu detí.

Vôbec to tak však nemusí byť. Nie je to totiž žiadna veda. Boh stvoril človeka tak, že manželstvo a rodičovstvo vychádzajú jedno z druhého, nádherne sa dopĺňajú a nevyhnutne sa navzájom potrebujú. Určite nestoja proti sebe. Naopak, podporujú sa. Bez manželstva niet rodičovstva. Bez ochoty byť rodičom niet manželstva.

Manželstvo ani rodičovstvo nie sú problémom. Je to veľký dar, veľké pozitívum. Problémom je hriech. Náš hriech. Naše sebectvo, naša pýcha, náš strach, naša hlúposť. Alebo aj – inak povedané – naša neochota zomrieť sám sebe, naša neochota pokoriť sa, naša neochota vyjsť zo zabehaných koľají a komfortu, naša neochota poučiť sa z cudzích i vlastných chýb a zmúdrieť.

Manželstvo aj rodičovstvo tu nie sú na to, aby sme si potvrdili, akí sme skvelí, že všetko zvládame a že nič v našom živote nemusíme zmeniť. Manželstvo a rodičovstvo sú školou lásky a pokory, sú veľkou výzvou a príležitosťou stať sa osobnosťami, stať sa svätými. „Manželstvo pomáha prekonávať uzatváranie sa do seba, egoizmus, vyhľadávanie vlastného pôžitku a otvárať sa druhému, vzájomnej pomoci a darovaniu seba samého.“ (KKC 1609)

Manželstvo a rodičovstvo tu nie sú preto, aby nám „bolo dobre“. Teda aby nám bolo hneď, tu a teraz, stále len príjemne a pohodlne. Manželstvo a rodičovstvo sú tu na to, aby nám (všetkým) bolo (nakoniec) naozaj dobre.

Boh nás určite nechce prostredníctvom manželstva a rodičovstva zničiť. Chce však zničiť náš hriech, naše sebectvo, našu pýchu, náš strach, našu hlúposť. To, čo nám bráni žiť naplno hojným a skutočným životom.

Toto je základ, prvá vec, ktorú musíme pochopiť, ak hovoríme o tom, ako zvládnuť manželstvo a rodičovstvo zároveň.

Zoberme si mladý manželský pár. Keď sa vezmú, sú zrazu stále spolu, venujú sa jeden druhému, majú na seba čas. Takto to trvá niekoľko mesiacov, možno aj rokov. Zvyknú si a berú to ako normálny stav. V skutočnosti je to (dlhodobo) neprirodzené! Dvaja dospelí ľudia v mladom veku, zdraví a plní sily, majú príliš veľa energie a času na to, aby ich venovali iba sebe samému a navzájom jeden druhému. Tento „pretlak“ času a energie nerieši zamestnanie či iné aktivity, napríklad v cirkevnom spoločenstve či dobrovoľnícka činnosť v prospech spoločnosti. Tie sú veľmi dobré, ale nemôžu nahradiť hlbokú vnútornú zmenu, ku ktorej títo (zatiaľ ešte) bezdetní manželia potrebujú dospieť. Je čas, aby prestali žiť iba jeden pre druhého, ale aby začali žiť spolu pre druhého, ktorý je jedným z nich. To nie je krok dozadu, to je krok vpred, na vyšší level lásky.

Toto platí, samozrejme, o (mlado)manželoch, ktorí sú zdraví a môžu mať deti, a ktorí zároveň nemajú vážne životné okolnosti, kvôli ktorým plánujú počatie detí oddialiť. Zdôrazňujem pri tom však „vážne životné okolnosti“ v duchu toho, čo hovorí katechizmus: „Z oprávnených dôvodov manželia môžu chcieť oddeliť časovým odstupom plodenie svojich detí. Majú si však overiť, či ich túžba nevyplýva
z egoizmu a či je v súlade s pravou veľkodušnosťou zodpovedného rodičovstva.“ (KKC 2368)

Nebojte sa mať deti! Deti nie sú (a ani nemôžu) byť ničiteľmi manželstva. Práve naopak!

„Plodnosť je dar, je jedným z cieľov manželstva, lebo manželská láska prirodzene smeruje k tomu, aby bola plodná. Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané k vzájomnej láske manželov; vzniká v samom srdci tohto vzájomného darovania sa, ktorého je ovocím a zavŕšením.“ (KKC 2366)

Deti.

Dar a cieľ.

Manželská láska k tomu prirodzene smeruje.

Dieťa neprichádza zvonku ako čosi pridané. Vzniká v samom srdci.

Toto si treba uvedomiť, toto treba precítiť, toto si treba obnoviť, toto si treba prosiť od Otca. Ak je v našom srdci a v našej mysli niečo iné, ak úprimne neprežívame, že plodnosť, rodičovstvo, deti sú darom a požehnaním, ak nám nie sú prirodzené, ak máme dokonca pocit, že ohrozujú naše manželstvo a náš vzťah, potrebujeme zmeniť zmýšľanie a uveriť evanjeliu, dobrej správe o manželstve a rodičovstve.

„Samotná manželská ustanovizeň a manželská láska sú svojou prirodzenou povahou zamerané na plodenie a výchovu potomstva, a tým dosahujú akoby svoju korunu. Deti sú najvzácnejším darom manželstva a najviac prispievajú k dobru samých rodičov.“ (KKC 1652)

Deti sú najvzácnejším darom manželstva.

Deti najviac prispievajú k dobru samých rodičov.

Ak tomu veríte, ale hľadáte spôsob, ako sa to dá prakticky zvládnuť, odporúčame vám, aby ste siahli po našej najnovšej publikácii Aby vám deti nezničili manželstvo. Za najlepšiu cenu aj s podpisom autora ju nájdete v obchode na stránke Milovať a ctiť.